2. července odstartoval na náměstí v Hranicích u Aše extrémní závod 1000 Miles Adventure. Jde o závod s tradicí od roku 2011 bez podpory, každý závodník je odkázaný pouze na vlastní schopnosti a vybavení, které si veze či nese s sebou. Závod je kromě toho výjimečný jak náročností terénu, tak i délkou trasy, která činí tradičně 1000 mil (1600 km), případně polovinu z tohoto počtu. Letos poprvé mohli závodníci zvolit i historicky nejdelší trasu, a to celých 2020 mil (3260 km). Závodí se každoročně v kategoriích MTB (horské kolo), koloběžka a v kategorii chodec/běžec. Cíl závodu na 1000 mil byl letos ve slovenské Nové Sedlici, trasa 2020 mil potom finišovala v Třebeni u Františkových Lázní. A právě v Třebeni jsem 23. července ve večerních hodinách čekala s jeho ženou Katarínou a týmem organizátorů na závodníka Pavla Mérese. Dojel na skvělém 10. místě a trasu 3260 km zvládl za pouhých 21 dní.
Vítězný úsměv v cíli náročného závodu
Mohl byste se našim čtenářům představit?
Pochádzam z lesníckej rodiny zo stredného Slovenska. Mometálne žijúci v Prahe. Som obyčajný chlap, manžel a otec dvoch detí (6 a 8 rokov). Pracujem ako predajca softwaru. Vo voľných chvíľach si rád zašportujem, prípadne zahrám na gitare a zaspievam. Mám rád dobrodružstvo.
Jak dlouho se vlastně cyklistice věnujete? Vím, že jste se extrémního závodu 1000 Miles Adventure neúčastnil poprvé. Kolikrát jste už „míle“ absolvoval? V čem se liší od ostatních cyklistických závodů, které jste ve svém životě zažil?
Na bicykli jazdím už od malička. Myslím, že asi v siedmej triede na ZŠ som dostal horský bicykel a vtedy som jazdil veľa po okolitých lesoch u nás doma. Začiatkom strednej školy som ale bicykel úplne odložil a vrátil som sa k nemu až nejak v 30.
Na závod 1000 Miles Adventure som narazil náhodne na internete. Tou dobou ma ale ani nenapadlo, že by som sa mohol prihlásiť. Jazdil som fakt len rekreačne a občas som išiel na nejaký krátky závod typu Pražská 50 a pod. Myslím, že nejak po dvoch rokoch sledovania tohoto závodu som si povedal, že sa skúsim prihlásiť. Vedel som z komentárov na internete, že to nie je vôbec jednoduché. Z dôvodu veľkého záujmu býva naplnený do pár minút od spustenia registrácie.
Skúsil som sa teda prihlásiť na ročník 2020. Vôbec by ma ale nenapadlo, že sa mi to podarí na prvý pokus. Keď mi ale prišlo do mailu potvrdenie registrácie, tak ma oblial pot. A hneď druhý deň po novom roku som začal jazdiť, aby som mal natrénované. Takže nejak aktívnejšie vlastne jazdím od roku 2020.
Na míľach som štartoval tri krát. V roku 2020 – finisher 500, 2021 – finisher 1000 a tento rok 2023 finisher 2020 (pozn. red. dokončených 500, 100 a 2020 mil závodu). Bol som prihlásený aj minulý rok, ale zlomil som si tesne pred štartom prst.
Ja som predtým nič dlhšie a ťažšie nešiel. Takže rozdiel je minimálne v týchto dvoch veciach. Závodov bez podpory je v ČR už viac, takže v tom rozdiel nie je. Je to ale „extrémny“ závod, aj keď dostať sa naspať do civilizácie nie je až taký problém. Je ale ťažký čo sa týka samotnej trasy a jej dĺžky. Bicykel sa tu často tlačí a nosí. Brodia sa potoky a rieky. Brody je ale možno obísť, čo ale zase zaberie ďalší čas naviac.
Pavel Méres a finish 1000 Miles Adventure v Třebeni
Mohl byste nám blíže popsat letošní ročník? Jaká mu z Vaší strany předcházela příprava? V čem byl výjimečný oproti ostatním?
Tento ročník bol výnimočný hlavne tým, že sa nešlo len 1000 míľ, ale 2020. Takže pretekári, ktorí išli severnú trasu, mohli po dosiahnutí 1000 míľ pokračovať južnou trasou späť do Českej republiky. Ja som si dal podmienku, že ak dôjdem do polovice „1000míľ“ do desiatich dní, tak to otočím späť. Ďalšou výnimkou bolo, priaznivé počasie skoro bez dažďa. Za čo som skutočne vďačný. Môj prvý a druhý ročník bol „trošku“ mokrejší.
V porovnaní s prvým ročníkom míľ, kde som mal najazdené 6000 km pred štartom, som tento rok práve nemal veľa najazdené a vedel som, že toho už nestihnem natrénovať. Takže som sa prihlásil rovno na ďalšie závody, ktoré som absolvoval pred štartom míľ. Prvý bol 321 vabank, potom Moravia Divide, 400ultra a týždeň pred míľami som si dal ešte WOLFman555. Pred míľami som mal teda najazdených zhruba 2300 km. Nebolo to síce nejak veľa, ale stále to boli také závodné km.
Vzpomenete si na nějaké výrazné momenty, které se Vám během letošního ročníku vryly do paměti? Co bylo nejtěžší, nejhezčí, zažil jste nějaké krizové chvíle?
Pre mňa je celý tento závod jeden výrazný moment. Ale takou najväčšou krízou bola pre mňa chvíľa, keď sa mi pokazil bicykel druhý deň, potom ako som to otočil na Slovensku smerom do ČR. Bola to taká závada, že som nemohol pokračovať ďalej a potreboval som servis a náhradný diel. Do toho bola riadna búrka. Dotlačil som bicykel do dediny a schoval som sa do zastávky, odkiaľ som začal telefonovať a zháňať servis. Nakoniec sa mi náhradný diel podarilo zohnať asi v šiestom servise LBIKE Cyklocentrum s.r.o. v Košiciach. Po pár hodinách tlačenia bicykla v daždi sa mi podarilo dostať do Košíc a bicykel opraviť. Cesta naspäť na trať na opravenom bicykli bola super.
Takých fyzických a psychických kríz bolo ale veľa. Niekedy aj pár krát denne. Väčšinou ale vždy pomohlo jedlo. Po jedle bolo proste super.
Krásnych zážitkov bolo veľa. Cez všetkých milých ľudí, ktorí mi ponúkli pomoc, nocľah atď. po výhľady z kopcov. V Strážovských vrchoch za Trenčínom som pri zjazde z kopca vyplašil stádo jeleňov, ktorí bežali pri mojej trase. Nemám odhad ako dlho to trvalo možno 1–2 minúty, ale taký doprovod som ešte nemal. Po ceste naspäť bolo super stretávať závodníkov južnej trasy, s ktorými sme si spolu predali skúsenosti a zážitky z trasy prípadne len tak nezáväzne zanadávali na trasu .
Jaké vybavení jste na závodě měl? Bez čeho byste se na cestě neobešel a co byste doporučil lidem, kteří uvažují nad účastí v dalším ročníku 1000 Miles Adventure?
Myslím, že najdôležitejší je výber vecí, ktoré spájajú človeka s bicyklom. Veci typu spacák, karimatka, lekárnička, ktorú som našťastie nemusel použiť, sú samozrejmé.
Novým záujemcom by som ale odporučil mať nielen najazdené km, ale hlavne nastúpané výškové km.
A potom sa zamerať na výber nohavíc a sedla na kole, ktoré im vyhovuje na dlhých tratiach. Tento rok som si prvý krát vyskúšal ísť bez rukavíc. Posledných 1000 km. Musím povedať, že mi vôbec nechýbali. Možno naopak. Preto by som odporučil novým účastníkom vyskúšať si aj túto možnosť. Ja som vymenil niekoľko ergonomických gripov a vrátil som sa k základu, ktorý som mal, a bez rukavíc. Mne to vyhovuje oveľa viac a ruky pri tom až tak netrpia.
Se svou ženou Katarínou
Co vede závodníky k tomu, vše opustit a několik týdnů se věnovat pouze cyklistice? Navíc v takto extrémní podobě, kdy je trasa nejen dlouhá, ale také náročná v tom, že vede často horským terénem, mimo značené cyklostezky a závodníci si s sebou na cestu berou pouze základní vybavení? Jaká byla Vaše hlavní motivace a jak tuto Vaši cestu vnímá Vaše rodina?
Pre mňa je to vlastne dovolenka. Svet sa zrazu spomalí. Som tam sám so sebou. Riešim iba tri veci. Čo budem piť, jesť a kde budem spať. Ľudia si sem chodia oddýchnuť od každodenného zhonu a práce. Je to vlastne taká terapia.
Mojou prvou motiváciou bolo tento rok dostať sa s týmto závodom na Slovensko. Prejsť si tú trasu tam. Prvý rok som sa tam bohužiaľ nedostal, lebo som skončil v polovici, a druhý rok sme sa na SK nedostali kvôli covidu.
Druhá motivácia bola, keďže vyhlásili trasu 2020 míľ, prejsť tú trasu celú. Biele tričko som už za finishera 500 mal a oranžové za finishera 1000 tiež. Takže mi nezostávalo nič iné len to prejsť celé. Podmienkou ale bolo dostať sa do polovice za desať dní, lebo som nechcel byť tak dlho na trase.
Moja rodina ma podporovala na každom mojom kroku. Po pravde som uvažoval, že v Sedlici skončím. Nechcel som byť tak dlho na trati. Chcel som ísť za rodinou. Mal som tam taký pocit, že už som dlho preč. Katka, manželka, mi ale prehovorila do duše a zrazu sa tento pocit stratil a ja som mohol pokračovať v kľude ďalej.
Moja sestra Zuzka a kamaráti mi tiež písali, aby som nad takýmito somarinami ani nepremýšľal a mazal ďalej do cieľa. No proste musím povedať, že som mal výbornú podporu.
Deti si užívali prázdniny a myslím, že toto moc nevnímali, ale občas mi od nich prišla taká správa, že som si aj poplakal. Už som sa na nich veľmi tešil.
Start závodu v Hranicích u Aše
Jak se Vám jelo tady, v našem kraji? Závod odstartoval 2. července v Hranicích, cíl byl letos v Třebeni u Františkových Lázní.
Myslím, že najviac som si ju užil po štarte. To som bol ešte plný síl a snažil sa ísť s favoritmi závodu, nech ich poznám aj spredu, nie len zozadu. Pred Kraslicami som ich tempo ale už musel vzdať, lebo bolo pekelné. Každopádne som si prvé km užíval a tešil som sa na ne tak isto, ako na posledné. Tie už pre mňa znamenali vytúžený finish. Prekvapilo ma ale, že som bol schopný v tej eufórii väčšinu kopca na Dyleň vyšliapať. Bohužiaľ mi pršalo, takže výhľady nič moc.
Jaké byly Vaše pocity v cíli, po třech týdnech na trase závodu? Lze je vůbec popsat člověku, který nemá za sebou podobnou zkušenost?
Počul som raz krátky rozhovor zo štartu, ktorý mi bol len sprostredkovaný, kde sa jeden závodník pýta druhého závodníka otázku, či už išiel niekedy míle. Ten druhý mu odpovedal, že ide prvý krát. Na čo mu odpovedá ten prvý, že mu závidí.
Sám som sa zamýšľal tento rok nad otázkou, kde som to dobrodružstvo zdedil. Prípadne po kom. To dobrodružstvo tam ale je. A ten euforický pocit po dosiahnutí cieľa je nezabudnuteľný. Pred dvomi rokmi, keď sme išli „len“ okolo ČR, mi bolo ľúto, že to už končí, a doma sa mi nechcelo spať ani v posteli a chcel som si ísť ľahnúť pod balkón vonku. Ale tento rok som už bol fakt rád, že som v cieli. Tá dvojnásobná dávka bola pre mňa tak akurát. Môj cieľ bol dôjsť do cieľa v zdraví a šťastí a to sa mi podarilo.
Ďakujem Katke, že si pre mňa prišla do cieľa. Bolo to krásne stretnutie po toľkých dňoch! Ďakujem!
Plánujete se zúčastnit dalšího ročníku 1000 Miles Adventure v příštím roce? Chtěl byste na závěr něco dodat nebo někomu poděkovat?
Momentálne sa už neplánujem zúčastniť ďalšieho ročníku 1000 Miles. Dám priestor ďalším závodníkom.
Rád by som hlavne poďakoval svojmu telu, ktoré to so mnou vydržalo až do cieľa. Potom mojej manželke a deťom, že som dostal priestor sa zúčastniť na tomto dlhom závode, a za ich podporu. A za podporu celej mojej rodine, hlavne mamine a ďalším kamarátom, známym a ľudom, ktorí mi pomohli na mojej trase, nechávali mi krásne a povzbudzujúce odkazy, ktoré mi pomáhali ísť ďalej.
Bol to pre mňa úžasný zážitok na celý život, ktorý sa mi zapísal do pamäte.
Ještě jednou Vám gratuluji k úctyhodnému výkonu a přeji mnoho šťastných budoucích mil v nohách, ať už na závodech, nebo mimo ně.
Foto: 1000 Miles Adventure